Univerzum

Mne sa tieto veci tiež diali väčšinou spontánne a nikdy nie, keď som to chcel. Pravda je, keď človek čoraz viac bude chcieť zažívať napr. tranz, ktorý je dverami k astrálnemu cestovaniu, sa zväčša to stratí.

Tiez mam skusenost s nocnou paralyzou. 1x som ju zazila vo veku asi 21 rokov. V noci som sa zobudila na zvlastny pocit, ze je niekto v izbe, pri mojich nohach. Zistila som vsak ze svoje telo nedokazem ovladat, akoby bolu uplne ochrnute. Vacsi pocit hrozy som dovtedy nezazila. Velmi dobre si pamatam ako som sa zo vsetkych sil snazila napnut svaly aby som pohla aspon prstom. Bolo to nemozne. Snazila som sa otvorit oci, od strachu som chcela kricat na rodicov no bez vysledku. Neviem odhadnut kolko to cele trvalo, ale pre mna to bolo nekonecne dlho. Potom sa mi konecne podarilo pohnut, ale bola som uplne bez energie a stalo ma to vela namahy. Ked som si neskor lahla do postele, sotva som zatvorila oci a prislo to znova. Od strachu som plakala ako dieta a trvalo mi dobrych par dni kym som isla spat bez strachu ze sa mi to stane znovu. Na druhy den som to povedala mame, vtedy priznala ze sa jej stalo to iste ked som bola este dieta, suhlasila so mnou ze je to neopisatelny pocit strachu a bezmocnosti.
Druhykrat sa mi to stalo po dlhej dobe, minuly rok ked som bola u rodicov na vikend.. Lezala som na posteli, a velmi zretelne som citila a pocula na matraci na mojej posteli velmi rychle,taptave, lahke kroky. Na chvilu ustali a potom akoby zase nieco zacalo pobehovat. Bolo to velmi desive, vediet ze niekto alebo nieco je vedla vas a vy nedokazete pohnut ani len vieckom oka. Dlho som sa snazila kricat na mamu ( vo veku 27 rokov!!, ale vtedy mi to vtipne vobec nepripadalo), zobudila sa na moj skripajuci hlas - zase som bola uplne bez energie, nevedela som zakricat zretelne a hlasno. Odvetedy sa to uz neopakovalo a dufam ze uz ani nebude. Kto nema podobnu skusenost za sebou, tazko si dokaze predstavit vacsi strach.
Neviem ci to s tym suvisi, ale mame aj mne sa to stalo vzdy v tej istej izbe.

Mne sa stava do bodky rpesne to iste ako vam…je to na neuverenie..zarazajuce s Monikou je to,ze sa to dialo aj mojej mame..nikomu inemu z rodiny…co za tym vsetkym stoji?

Je to naozaj zvláštne , ale práve som sa zobudila Malý poobedňajší šlofíček nikdy nezaškodí. No opäť raz som to oľutovala nakoľko som zasa raz zažila jednú z tých mojich paralýz.
Mám takmer 20 rokov a neviem od kedy to mávam, ale stáva sa mi to dosť často. Najmä cez deň , keď ma premôže obrovská únava , zaspím napríklad v obývačke a potom na moje veľké zdesenie nastáva onen nepríjemný stav. Neviem či to je to čo ste opisovali aj Vy nakoľko to nie je sprevádzané žiadnym bzukotom , čomu som úprimne rada.
Je to tak tak strašne nepríjemné, ležať v nejako takom pocite polo bdelosti , kde vnímate všetko okolo seba ale nedokáže pohnúť ani brvou. Mám pocit, že som hore, úplne pri zmyslom ale akoby som bojovala z pocitom nejakého spánku , ktorý mi bráni kričať , hýbať sa alebo si sadnúť. Naozaj neviem čo to je. Dokonca som mala niekoľko krát pocit, že niekto (neviem kto) stojí v mojej tesnej blízkosti alebo je v tej istej miestnosti ako ja . No to som si mohla len vyfantazírovať zo stresu alebo ja neviem. Ale keď sa mi to konečne podarí pokoriť a ja som schopná horko ťažko uložiť svoje telo do polohy , v ktorej ma zasa nebude môcť prepadnúť tá príšerná otupelosť , som tak strašne vyčerpané , viečka mám ako z olova a chvíľku to musím normálne predýchavať . Je to divné, už som rozmýšľala či zo mňa niečo nevysáva energiu, lebo naozaj tú únavu čo zažívam po onom “zážitku” nedokážem ničomu inému pripísať ( keď to tak čítam vyznieva to pekne absurdne ). Naozaj neviem čo to je , a čo spôsobuje tieto strnulosti ale je to naozaj nepríjemný pocit , ktorý pochopí len ten kto to zažil.

zazivam podobne stavy, akoby sa rozum prebudil v spanku, telo spi a rozum ho nedokaze ovladat, avsak vnima okolie, ze sa niekto rozprava, ze vonku prsi.. a dostavam sa z toho stavu tak, ze dokazem kyvat chodidlom.. ako ked chcete otriast blato z nohy pohybom zo strany na stranu.. a tym rozhybem nohu a ozivim telo.. inac som sa z toho este nedostal.. a minulu sobotu som zaspal pocas citania knihy na posteli a asi 3x mi otrasne bzucalo v hlave.. myslel som ze je koniec.. strasne neprijemne, bojim sa potom zaspat

caute, tiez to poznam..

..takisto sa mi to zacalo este v puberte v detskej izbe, a tiez som kricala potichu, akurat mi nic nebzucalo..mavala som pocit ze v izbe niekto je..
..tieto stavy zazivam obcas i teraz..raz mi jeden clovek povedal ze su to nejake bytosti a treba ich poslat v duchu v mieri a pokoji prec..skusila som to a zda sa mi ze to pomohlo..kazdopadne ale ten neprijemny pocit vo Vas ostane uz navzdy..asi to bude nieco ako smrt, stale neviditelna, ale stale pritomna..:)

cawte, stava sa mi to iste us od 11 rokou, teraz mam 18 a za tych par rokou som sa par veci naucil , v tom tranze alebo jak to nazvat us dokazem normálne pohnut prstami,,, par dobrych rad ,, najlepsie sa s toho dostava nabudenim vnutorneho strachu, ,, a ak sa zapocuvate lepsie a budete chciet pocut namiesto bzučania budete pocut nieco ako milioni hlasov naraz, ako by ste počuli všetky rozhovory ,alebo myslienky ,,, na jeden rok som to upne stratil asi preto ze som sa stim zmieril a nebal som sa toho, potom som si nato spomenul trocha sa tim videsil a prislo to znova , takze ak si chcete tieto stavy udrzat musite sa ich doslova bát ,, doteraz som netusil ze mozem skusit neco ako AC as teraz ket som si nasiel tuto stranku vlastne som sa oto zacal zaujimat dost pozde, a stava sa mi to us asi kazdy den niekedy mam dojem ze si to us viem nabudiť sam… ,,, najblisej dobe chcem skusit AC ak sa mi to podari dam vediet ako to dopadlo ,

caute,mne sa tiez stava niekedy ze s azobudim a s telom nemozem hybat,raz ked som otvoril oci a lezal som v posteli tak som videl ako niekdo v ciernom plášti stoji pri mne a pomaha mi,toteraz si to neviem predravir,možno to je bujna fantazia alebo nieco nanprirodzene,ale to nam nepovie asi nikdo…

tieto stavy sa mi opakuju raz do mesiaca . Ked sa mi to stalo prvy krat myslel som si ze ta paralyza je jednoducho sen a aj ta unava spojena s tym ….No ked sa to zopakovalo druhy krat po kvazi “prebudeni” stala pri mojej posteli cierna silueta a akoby vosla do mna….paralyza trvala asi 2min po tom som nebol schopny nicoho ….Ostal som v nemocnici cely tyzden a doktory nic nezistili pripisovali to unave……Tie vase zazitky sa velmi podobaju tym mojim…Dufam ze to neni nic zleho ja pred objavenym tohto fora som si myslel ze to bude nieco ohladom toho ako lezim a polohy miechy a s tym spojene neprekrvenie mozgu ale ako tak pozeram nie som sa m kto mava taketo stavy ked sa to zopakuje skusim to AC

viem o com hovoríte,..je to hnusný pocit,..fest hnusný.. ked idem spat s pocitom ze príde..

Ako čítam vidím, že nie som jediný s podobnými “zážitkami”. Tieto stavy som poprvý krát spozoroval ešte ako teenager. Zvláštnosťou v mojom prípade je, že sa mi to stáva v 99% pri spánku na chrbte. Pamätám sa, že som sa nemohol hýbať nech som robil čo som robil. Videl som ako sa nadomnou vznáša akýsi tmavý mrak (alebo niečo pod.) a pomaly sa ku mne približuje a vstupuje do mňa. Sen bol doprevádzaný aj akustickým “piskotom” v ušiach, kt. sa postupne zosilňoval, až sa to nedalo vydržať. Vtedy som sa prebudil…Od tej doby sa takéto sny s rovnakým dejom opakovali ešte niekoľko krát.

Stalo sa to aj tento rok - tiež paralýza a halucinácia (teda dúfam :D)….videl som ako sa pred oknom vznáša lietajúci tanier a potom začal ten bzučavý odporný zvuk….myslel som si, že budem abdukovaný mimozemskou civilizáciou :D….snažil som sa brániť, vzoprieť alebo kričať na priateľku…ale iba v mysli…
Minule pred týždňom som sa spozoroval ako ležím na posteli na chrbte…nikdy neviem rozoznať či snívam alebo som “hore” - prebudený…..proste som ležal a pozerám pred seba do izby a tam stojí asi 2 m vysoká tmavá silueta chudej postavy s veľkou hlavou a veľkými tmavými lesklými očami a pozerá na spiacu mačku, kt. leží stočená na gauči. Potom sa tá postava pozrie na mňa, potom na mačku a opäť na mňa. Začína sa ku mne pomaly približovať. V ten moment začínam pocitovať neopísateľný strach, taký strach som ešte nepocítil ani v skutočnosti. Nemôžem nič spraviť, som úplne bezmocný….pokúšam sa kričať na plné ústa, ale nemôžem ich otvoriť…kričím ale cez zavreté ústa….ako keď vám prelepia zavreté ústa páskou. Dostávam sa do poriadneho šoku, že mi ide srdce z úst vyskočiť, úplne dychčím ako o život, presne ako keď je človek v škoku - adrenalín na maxime :))….pokúšam sa zavrieť a otvoriť oči ale tá postava tam stále je….zrazu otvorím oči asi už naozaj, ale stále vidím rovnaký obraz…akurát postava tam už nie je…..mačka spí ďalej….prebudím sa s takým strachom, celý zadychčaný jak po 12 min. behu….postupne sa začínam ukľudnovať a zaspávať, ale so strachom, že to príde zas.
Vravel som to aj priateľke aj mame a mama sa priznala, že jej sa to tiež raz prihodilo, keď sme ešte bývali spolu v tom byte, v kt. bývam teraz….že sa počas noci prebudila a pozerá že nejaká postava si sadá k nej na posteľ a ona sa nemôže ani pohnúť…najprv si myslela že som to ja - jej syn a že jej chcem niečo povedať, ale v tom si uvedomila, že vlastne ja spím vo svojej posteli.
Dostala obrovský strach, lebo tá postava ako si k nej sadla, začala si do nej “lahíňať” ako vo filmoch keď sa duch vracia späť do svojho fyz. tela :)….s týmto zážitkom sa zdôverila jednému svojemu známemu, kt. jej sľúbil, že sa na to spýta nejakej údajnej “bosorky”, kt. veští :)…..keď sa o nejaký čas svojho známeho pýtala, že čo teda od tej bosorky zistil, nechcel jej povedať. Z toho usúdila, že to asi nebolo nič pozitívne. Dodnes nevieme o čo išlo.
Môj osobný názor je, že ide o to spomínané “vedomé snívanie”….ale človek má aj tak vždy pokušenie, že ide o niečo viac…:)

Ahojte, tak ako tu citam, vidim, ze niesom sama (nastastie). Mam 17 rokov a tieto stavy u mna zacali len minuly rok. Nepocitam to, ale ale uz min 7 krat sa mi to stalo. Vsetci tu hovorite o nejakom bzucani a pod. najprv som si myslela, ze tu hovoritw o niecom inom, ale ked som sa lepsie rozpamatala tak je to tak, proste sa akokeby zobudim a nieco strasne pisti alebo neviem. Naposledy sa mi to stalo predvcerom. Ja to ani neviem poriadne opisat. Proste ja mam pocit, ze sa mi to stava ked som velmi vycerpana po nejakom dni, psychicky aj fyzicky ( vcera tomu tiez tak bolo, lebo bol to dost narocny den). Je to strasny pocit, ked sa nemozem ani pohnut a mam pri tom pocit, ze niekto alebo nieco pri mne je a neviem kto a bojim sa toho. Ten predvcerajsok bol dost brutalny, lebo pamatam si, ze som sa chclea silou mocou prebudit a ist po mamkku nech si ku mne pride lahnut ,vazne bez hanby aj ked mam 17 proste bolo mi to jedno len som nechcla byt sama a stale som si myslela, ze uz som vstala a idem po nu, lenze to bolo iba v mojich predstavach nakoniec som sa horko-tazko zobudila. Musela som sa ist prejst po dome, lebo som nechcela zaspat. Bojim sa toho. Neviem preco, ale bojim.

Ahojte.. mne sa táto paralýza, ak to bolo ono, stala dokopy dvakrát. Prvýkrát som netušila, že to je ono, myslela som si, že to bol sen, no dnes sa mi to stalo znova. Nevedela som spať, tak okolo tretej som až zaspala a zobudila som sa o piatej, na to, že neviem spať. Ale nedolázala som sa pohnuť. To bzučanie počujem už od dectva, rodičia mi vždy povedali, že to su len radiove vlny, lenže ja ho počujem aj za dňa, dokonca aj v prirode, kde je absolutne ticho.
Na smrť som sa vyľakala, keď som zistila, že ja vlastne nesnivam, ale som strašne unavená a neviem sa hybať. Ležala som na boku a zrazu sa ma zmocnil strach a chcela som povedať niečo, no nešlo to vôbec. V duchu som si vravela, prosim nech to prestane už. No z ničoho nič som pocitila strašný hnev v sebe, hrozne velku agresivitu, citila som, ako sa mi zatli zuby a mimika zmenila charakter, no ja som to nechcela urobiť. snažila som sa prestať s tym. no mysel mi tiež vravela niečo ine… kričalo niečo vomne. citila som nenavisť. bolo to hrozne. neviem, či to možem spojiť s astralnym cestovanim, alebo co to je. no bojim sa toho. prosim , nemate niekto s tym skusenosti. bojim sa vobec spať.

ahojte …mohli by ste mi prosím vás povedať ako ste sa toho zbavili? lebo už ma to dosť aj hnevá…zobúdzam sa uplne unavená a vyčepaná…naviem už čo mám robiť chcela by som a už konečne vyspať…je to pocit ako keby sa môj mozog už zobudil ale telo nereagovalo na príkaz pohnúť sa…prosto kto nezažije neuverí…ak si to tu niekto prečíta mohli by ste mi pomôcť…vopded vážne Ďakujem

cawte, ja to mam kus inac nepocujem bzucanie len neviem zaspat a naraz zaspim len tak na chvilu a znicoho nic sa v strachu zobudim otvorim oci ale nemozem sa pohnut vobec asi 20 sekund
paralyza as mi stala myslim len raz moznodva krat ale to ze som sa v strachu zobudil sa mi stalo vela krat a stale o 03:00 v noci
co mam robit ???? potom ked to prestane som posraty a zase nwm zaspat

Ahojte. Mávam to taktiež a dosť často, ale iba vtedy ak sa snažím nezaspať alebo som strašne unavený. Príde to vždy okolo 3:00 a je to strašné, snažím sa v tom vydržať, no nejde to. Vždy sa zľaknem, snažím sa mykať (no nedokážem sa vôbec hýbať). Po čase sa mi z toho konečne podarí dostať, ale zaspať už nechcem :). Niekedy to príde aj 3x po sebe, alebo raz som v tom stave počul aj nejaké hlasy, nerozumel som čo hovoria, bolo to desivé…. možno ide iba o to, že človek je veľmi unavený :).
Som veľmi rád, že nie som sám

Ahojte vsetci
Je zaujimave precitat si vlastne nevsedne zazitky u inych. Mne sa to prvykrat stalo, ked som mal 21. Prebudil som sa rano na intraku na divny pocit a tlak, chcel som vstat, ale telo nereagovalo. Pocul som aj akysi vzdialeny hukot, ale urcite to nebol taky intenzivny neprijemny sum ako popisuju ostatni diskuteri. Naopak, velmi jasne som pocul dychanie spiaceho spolubyvajuceho. Velmi ostro som videl. A vedel o vsetkom co sa deje okolo. Opat som sa pokusil pohnut no marne. Nahle ma zaplavil sialeny pocit paniky a bezmocnosti a ja som v snahe sa prebudit zacal zufalo kricat. Lepsie povedane jacat. Tusim sa tomu v psychologii hovori primal scream, povodny rydzi vykrik v strachu o zivot. Nato som sa prebudil. Vydeseny a unaveny. Pamatam si, ze ma potom cely den ukrutne bolela hlava. Jedine na co som sa vtedy dopatral bol termin oneiroidne stavy, teda stav vedomia medzi spankom a snenim, ale velmi mi to nepomohlo.
Podobne zazitky sa mi opakuju nepravidelne uz 11 rokov, aj ked sa casom dost zmenili. Napriklad dva roky nic a potom v priebehu jedneho mesiaca aj 3 krat. Teraz mozem s urcitostou napisat, ze ide o navstevy. Zretelne pocujem kroky, ktore sa priblizuju a tym sa to zvycajne cele spusti. Alebo sa jednoducho preberiem s vedomim, ze niekto je v izbe. Snazim sa prekonat ten paranoidny pocit strachu a komunikovat s tym niecim, ale vtedy sa zvycajne prebudim. Hovorim cosi v zmysle: Ako ti mozem pomoct? resp. Ak si dobre tak ostan, ak zle tak prosim odid. Moze to zniet smiesne a hlupo, ale presne ako pisu ostatni, vtedy cloveku vobec nie je do smiechu. Najsilnejsi zazitok bol ale v jednu noc, ked som sa opat takto spontanne prebudil a dokazal sa posadit a citit, ze moje telo ostalo lezat na posteli. Zase som tam nebol sam, ale dokazal som ovladat to co sa dialo okolo, mozno islo o vedome snivanie, ale pojem snivanie tu je trochu zavadzajuci, lebo to proste bola realita. Neviem odkial sa vzal ten eroticky naboj, ci to bol moj prispevok, alebo sa o to postaralo neznamo, ale v tu noc som prezil cosi ako astralny orgazmus. Bolo to cosi uzasne. Zaujimave bolo to vedomie, ze moje telo lezi vedla a ja sa nad nim milujem. Niekolkokrat som sa pocas aktu vratil do fyzickeho tela, ale vzdy sa mi nasledne podarilo vratit spat do astralneho. Neviem povedat ako som to riadil.Tento zazitok sa mi udial asi pred siestimi rokmi a ostal jediny svojho druhu. Samozrejme som potom kazducku noc bazil po opakovani tohto zazitku, no marne. Niekolko rokov nic. Neskor, ked sa obcasne opakoval stav, bolo to automaticky spojene s erekciou a navsteva zvycajne trvala iba chvilocku a opat bol pritomny silny pocit desu. Zatial posledny kontakt bol tiez jediny svojho druhu a dokonca mi to nieco posepkalo odkaz. No tak hrozostrasny hlas som este nepocul! Asi ako ked nieco mrtve prehovori. Cez neznesitelny skripot som pocul cosi ako - ..treba zachranit.. na policajnu stanicu… ; a potom sa to zacalo stracat. Skusal som To privolat naspat, ale marne.
Zaujimave na tychto stavoch je, teda aspon u mna, ze aj ked su niekedy neznesitelne neprijemne, tak tuzim aby sa zopakovali. Aj ked mam podozrenie, ze tie moje navstevy su z nejakeho “hrubeho nizsieho sveta” ako z vyssich astralov. Predsa len je to take nezvycajne…
Som zvedavy kedy sa To zopakuje.

Momentalne sa chystam vyskusat AC. Nieco som nasiel napr. tu - http://www.2012rok.sk/wp/nezaradene/1179-naucte-se-pouzivat-astralni-telo

majte sa
co nas nezabije to nas posilni

Ahojte, tiež patrím medzi “Vás “, ktorým sa to stáva. Tiež mám pocit, že niečo, alebo niekto ovládne moje telo, cítim to niečo dokonca aj v tele, chcem to zo seba dostať preč, no nemôžem s ničím pohnúť a ani zakričať… Naposledy sa mi však k týmto veciam pridal ešte pocit, že ma to niečo, alebo niekto drží za pás, a cítim ako ma to drží a tlačí, a tiež sa nemôžem pohnúť a ani zakričať. Mám pocit, že som pritom prebudená, ale oči mám zatvorené a len niekedy sa mi ich podarí otvoriť..Je to velmi nepríjemné a naozaj ten kto to nezažil sa môže na tom smiať, ale do smiechu to nie je …

kamaratka mi kedysi davno vravela ze jej mama to zaziva ze sa zobudi a ma pocit akoby na nej niekto sedel a nevie sa pohnut…opisala mi to tak ze jej mama ma pri tom strach.,..ja som nieco podobne zazil mozno tak pred dvoma rokmi uz nepamatam presne….zaspal som v obyvacke a zobudil som sa na strasny bzukot v hlave…chcel som sa pohnut ale nedalo sa to…snazil som sa zo vsetkych sil a zacal som sa uplne triast…predstavte si si ma tak ze som sa triasol ako by mnou prechadzal nejaky elektricky prud….a potom som sa pohol alebo skor vystrelil uplne mi odhodilo ruky z tohosom sa dvihol ale bleskom zvlastne je ze ja som pri tom nepocitoval alebo si aspon nepamatam zeby som pocitoval nejaku beznadej alebo strach…jednoducho mi bolo len neprijemne sa nevediet pohnut…bol som sam doma takze som sa nemal s nikym o tom podelit…lahol som si do postele a dost rychlo som zaspaval ale uplne vedome…za par sekund som citil ze idem do spanku a v stave medzi spankom a bdenim zacal ten bzukot a velmi neprijemny pocit v tele…jasne ze som chcel radset vstat ale opat som nemohol a zacal som sa triast opat som vystrelil udmi ked sa mi to podarilo….este raz sa to cele zopakoval som sa nasral sadol som si pustil telku…kanal private gold…urobil som si dobre a ono to pomohlo…velmi kludne spokojne som zaspal odvtedy sa mi to uz nezopakovalo…stalo sa mi iba nieco trosku ine…zobudil som sa z nocnej mory no ked som otvoril oci pred ocami som mal stale tu strasnu bytost kvoli ktorej som mal nocnu moru…pomaly sa to rozjasnilo a z bytosti bol obycajny nabytok…z toho usudzujem ze aj vase pocity siluety a bytosti mozu byt teoreticky len zvysky sna z ktoreho sa zobudzate zo strachom a telo sa zo strachu nevie rychlo dostat preto sa neviete pohnut…nieco ako umele prerusenie spanku…kto vie…mozno je to ovela mystickejsej povahy ako len taketo vysvetlenie…na zaver dodavam ze pri mojej nocnej paralyze som agbsolutne narozdiel od vacsiny nemal pocit pritomnosti nejakej osoby…ani som sa nebal…jednoducho to nebolo prijemne…ako to tak citam a spominam…rad by som to zazil znova a trosku viac preskumal…mam pocit ze najlepsie je v tej chvili skusit prijat co sa deje…odovzdat sa a mysliet na taku vec napr: poviete si v mysli strach za lasku zamen… myslim ze nema zmysel s tym bojovat a aj ja lutujem ze som s tym bojoval…mozno cez to peklo sa da dostat do raja…mozno to ze sa nam to deje je privilegium a my tu sancu zazit nieco zvlastne zahadzujeme zbytocnou panikou a strachom o zivot….a mozno sa tym naozaj pred niecim zachranime takymto jednanim….ale kto vie? nech sa ozve

Caute, som velmi rad, ze som narazil na tento clanok a komenty k nemu,. prvy krat sa mi to stalo ako malemu decku, ked som poobede spal ako bolo zvykom - spal som, ale zaroven som videl jasne celu miestnost a zdesenie mi nahanalo nieco za zavesom. Pocit, ze je tam nieco a neviem co bol desivy.. nakoniec sa tam objavil papagaj ktoreho som sa bal, nechapal som to a tuto nocnu moru som dalej neriesil.. az okolo 10. roku to zas prislo, tentokrat v noci. Spal som, ale zaroven som sa rozhliadal po celej mojej tmou zahalenej izbe, pricom som pocul strasne vela hlasov a citil pritomnost vela “ludi”, entit, neviem coho.. nevedel som sa z toho prebudit a siel som skapat od desu. Neskor okolo 15-18 roku to prislo zas, ale uz len ako stav paralyzi, zas som jasne hladel z mojej postele na izbu a velmi som sa snazil dvihnut ruku, aby som sa stipol do tvare, nech sa prebudim, no cele telo som mal nevladne, nepomahalo nic az neskor sa mi podarilo prevalit ruku na tvar, cim som sa udrel a zobudil. Ziadne bzucanie som ale nikdy nezazil az pred cca rokom som mal zas podobnu skusenost, avsak uz som sa nepozeral na izbu z postele, ale zrejme som “vystupil z tela” a siel som do kuchyne, kde som “stretol” nieco co neprijemne bzucalo (nevidel som to, len vnimal ako nejaku gulu) a pohybovalo sa to rychlo ku mne, naco som sa otocil a sprintoval do postele, kde som sa nasledne zobudil. Zaujimave je, ze som sa na to pytal matky a ona mala podobne skusenosti s paralyzou v spanku. Nech je to cokolvek, dufam, ze raz prideme na to co.. peace ludia ,)

ahojte

AHOJTE CHCEM SA PODELIT O SVOJU SKUSENOST PODOBNA VASEJ.MOZNO ZE NAJDEM NIEKOHO KTO MA SPOLOCNE POCITY A VNIMANIE AKO JA NA HUCANIE V USIACH.A BLIKAJUCE SVETIELKA.ZACINA TO HUCANIM V USIACH NEHORAZNE SILNE ,NEDA SA TO POPISAT DALEJ VIDIM VELMI VELA SVETIEL NA TO TO VSETKO PREJDE A SOM PARALIZOVANA POCITUJEM VELMI VELKY STRACH,NEVLADZEM KRICAT HYVAT SA NIC IBA V DUCHU SA MODLIM NECH TO PREJDE.CITIM AKO KEBY NIEKTO PRI MNE BOL,ALEBO AKO KEBY CHCEL DO MNA NIEKTO VOJST.VERTE,ALEBO NIE MAM POCIT,ZE TO MA SUVISLOST S DUCHMI,LEBO PO TEJTO UDALOSTI ,KED TO VSTKO SKONCILO SOM MALA VYKRIVENE DVA PRSTY ,CO MAL MOJ NEBOHY STARKY .DAL MI TAKY NAZNAK,ZE BOL PRI MNE.NIECO ASI CHCEL ODO MNA ,ALEBO POVEDAT MI NEVIEM.BOLA SOM U NEMENOVANYCH DAM CO SA TYKA TOHTO ,CHCELA SOM ABY MI PRISLI OCISTIT BYT,NO ONI VRAVELI,ZE NIE,LEBO DUCHOVIA ODOMNA NIECO CHCU ,ZE TO MAM PRIJAT TAKE AKE TO JE .STAVA SA MI TO AJ 8 KRAT DO ROKA .MAM TO 18 ROKOCH CO UZ TRVA VELMI DLHO TERAZ BUDEM MAT 31,AK SA CHCE NIEKTO SO MNOU PODELIT O SVOJE ZAZITKY PISTE NA MOJU MAILOVU ADR VERONIKA1981@CENTRUM.SK SNAD SA NAJDE NIEKTO KTO MA PODOBNE ZAZITKY AKO JA.UZ SI MYSLIM HOCICO ..S POZDRAVOM VERONIKA

ESTE CHCEM DODAT TO,ZE SA ZHODUJU MOJE ZAZITKY V TOM ,ZE SA TO DEJE,KED CLOVEK SPI NA CHRBATE.A NOCNE HODINY SU POL NOC POL DRUHEJ DE HOD STYRI A POL PIATEJ NAD RANOM.

ahojte, tiez som sa vo vasich vetach okamzite nasiel. Tento stav som prvy krat zazil tak asi v 14tich, teraz mam 20, stava sa mi to celkom zriedka a uz ma to velmi ani neprekvapi, nevylaka… jednoducho to niako preckam a hotovo, ale ked to bolo prvy krat, zalial ma studeny pot, priserny pocit. Obvykle ked sa mi to stane, citim pri sebe pritomnost niakej bytosti, hoci zatial som ziadnu nevidel, iba zretelne pocul kroky a hlas, akoby ma septom menom oslovovala. Ale to iba jeden krat, zvycajne iba ten pocit pritomnosti niecoho. Ten pocit bezmocnosti nad telom by som prirovnal k tomu, akoby na mne nleco tazke lezalo, tlacilo ma k posteli. Mam na vas ale este jednu vec, mozno trosku scestnu, ale nie zas tak moc. Ja vzdy, ked si nieco citam, niekomu rozpravam zazitok, pribeh, nieco na takuto da sa povedat mysterioznu temu, alebo si len spomeniem na nieco… Okamzite mi nabehnu slzy do oci. Za tu priblizne hodinu, co si citam tento clanok plus diskusiu, som uz toho uz stihol vela vyslzit =D ale bez srandy, nestava sa to aj niekomu z vas ostatnych okrem mna?

Caute stava sa mi to iste ,hlavne ak zaspim na chrbte ,
Mne pomohla nasteva cintorina - moji znami pozostali ,a svetena voda v izbe .
A hlavne nespat na chrbte ,radsej na boku .

PS: KTO Z VAS BOL KRSTENY A KTO NIE ?

Mne sa to tiež stalo , presne ako to tu všetci popisujete… a som krstená.. neviem ani sama popísať ten pocit .. niečo také az neuveritetlne , že by sa to nikdy nemohla stat

Ahoj, Volám sa Miroslav a mám 19 rokov.
narodil som sa 14.9.’92. – Len pre info…

Na tento článok som narazil cielene, lebo som vyhľadával niečo o nočnej paralýze.

Dnes v noci (22.1.2012) sa mi stala takáto vec:
Keďže som vypil veľa kofoly nechcelo sa mi spať. Približne do dvoch som lúštil v kuchyni tajničky. potom som sa prezliekol, áno spomínam si. Bolo 2:02 keď som si išiel lahnúť. Lahol som si na postel a ležal som. Počul som vonku od suseda strašny buchot, ako keby tam niekto bol. Plný strachu som sa bol pozrieť cez okno v kúpeľni na susedov dvor. Videl som že ten buchot spôsoboval padajúci sneh zo šikmej strechy susedovho domu. To ma ukľudnilo ale nie celkom, neviem prečo, ale ten buchot vo mne vyvolával čudný strach. Ale snažil som sa to nevnímať a zaspať čo najrýchlejšie, pričom srdce mi stále bilo ako o život. Podarilo sa mi zaspať. ale nie na dlho. Mal som hrozný “sen”. Sen preto lebo neviem či to bol naozaj len sen.
Stalo sa mi to že som sa zrazu ocitol v spálni, kde v tej chvíli spali obaja rodičia. Nebol som tam fyzicky, ale len akoby duchom ale bol to hrozný pocit.
čudný Bzukot všade okolo,a navyše pozeral som sa do stropu takže som rodičov nevidel. Horšie bolo že na strope bolo akési zrkadlo a v ňom postel na ktorej som však nevidel svoje telo, ale ani telá mojich rodičov. To ma hrozne nalakalo. Mal som pocit že sa pozeram na strop do zrkadla, no teraz s odstupom času rozmýšlam, že som sa mohol práve zo stropu pozerať na postel.
To zďaleka nebolo všetko.Zrazu akoby mi niekto / niečo dalo na tvár nejakú masku na ktorej boli len 2 diery na oči, no cez to som aj tak nič nevidel, a počul som nejaký hlas na ktorý si teraz vôbec nespomínam. myslím že to bol hlas ktorý Hmmmmkal a nebol to bzukot ale jeho hmmkanie.
Zrazu som otvoril oči ako zo zleho sna a ležal som na bruchu, a kričal do vankuša “aaaaaaaa” – ale nie preto že by som chcel, ale mal som pocit že to bol trest za to že sa bránim. Nemohol som to ovládnuť… proste “Aaaaaaa” – Nebol krik ako o pomoc ale v polovičnej až nízkej tónine. ako to hmmmkanie. Nemohol som to zastaviť a čo je horšie neviem si vysvetliť ako som mohol kričať asi minutu bez nadychu a bez toho aby som zobudil brata (ktory spal na hornej posteli – máme poschodovu postel). Opäť som upadol do jakéhosi spánku.

- Teraz sú 2 možnosti a neviem presne ktorá sa naozaj stala v poradí.

1 . Mal som zlý sen (spomeniem pred koncom)
2 . Stalo sa toto:

- Opäť som otvoril oči a ležal som na chrbte. videl som že brat už svieti s mobilom a zrejme bol na internete alebo počúval hudbu. Každopádne to bolo pre mňa dobré znamenie že už nespí že sa mu vyrozprávam.
no pri pokuse o to som sa preľakol ešte viac. Chcel som sa otočiť na bok ale nešlo to. proste som nemohol pohnuť rukami ani nohami, dokonca ani jazykom. V tom sa mi zívlo ale nebolo to ovládané zívanie, ale akoby, chystané, vedel som že je zle. asi v polovici zívnutia som akoby dostal kŕč do žuvacích a lícnych svalov, proste sa mi zasekla čelusť úplne nakrivo. Hrozný pocit. Cítil som akoby ma niekto, alebo niečo držalo pripútaného k posteli pozdĺž celého tela (nie len na určitých bodoch, ako keby ma držal človek). Chcel som bratovi povedať že “heej Pomoc”, alebo aspoň niečo, ale nešlo to, nemohol som pohnúť jazykom, nemohol som skrátka nič. len oči som dokázal otáČať.. vychŕlil som s výdychom len ťažké citoslovce “aaeh” viac nič nešlo. ani dýchať som poriadne nemohol. Zrazu sa všetko stratilo, zmizlo to alebo ja neviem ako sa to všetko vyparilo, proste to zmizlo a ja naozaj netuším ako, bol to taký zvláštny pocit. neviem si ho vysvetliť. Cítil som prítomnosť niekoho alebo niečoho… Cítil som že dnes v noci som nebol sám. Zo strachu som všetko vyrozprával bratovi a spýtal som sa ho koľko je hodín. Bolo necelých “štvrť na 4″. Bál som sa neuveriteľne moc a brata zaujímal buchot vonku. povedal som mu že ide len o sneh padajúci zo strechy od suseda. Moc tomu neveril ale nejak to ďalej neriešil. Nechcel som viac zaspať a zažiť to znova.
No neviem ani ako podarilo sa mi zaspať, no našťastie som tento hrozný zážitok už nezažil.

Zrejme teraz sa mi sníval vyššie uvedený sen, ktorý neviem presne zaradiť do časového obdobia spánku.
- Asi je nepodstatný – snívalo sa mi že moja priateľka išla za jej bývalým a že ma tam s ním skrátka podviedla.

- Ráno som sa zobudil akoby nič no čudný pocit vo mne stále zostáva. na dnešnú noc nechcem zabudnúť aj keď sa mi už zrejme niektoré detaily z hlavy vytratili.

- Ešte jedna vec. Taká trápna troška…
Keď som bol malý tak som sa hrával s kockami a legom a tak… proste z kociek som si postavil na zemi veľký dom a s lego panáčikmi som sa tam pohyboval. Neviem čo ma to napadlo ale hral som sa na generácie… akože tento panáčik “A” ma tohto syna “B” dcéru “C” – obaja sa oženia za “D” a “E” .. panáčik “A” zomrel tak mu boli na pohreb… Z lega som urobil hroby do kt. som zavrel umretych panáčikov. Hral som sa tak celý deň a večer mi bolo ľúto tie kocky a lego zbaliť keď už som to mal tak rozohraté. Večer som nemohol zaspať. Bolo neskoro lebo už aj rodičia išli spať. V tom som počul hlas: “Mirko!” odpovedal som “Noo.. ?” .. myslel som si že ma volal brat, ale prišiel mi jeho hlas trocha čudný. Spýtal som sa “Kuko? (prezývka môjho brata Lukáša) Volal si ma?” On však tiež nemohol zaspať, ale nevolal ma. Vtedy som sa zlakol lebo jeho hlas znel úplne inač, ako hlas ktorý ma volal. skoval som sa pod paplón, mysliac si že ma uchráni pred tým hlasom. No zanzel znova, no teraz už nie tak jemne a láskavo ale tvrdo, priam démonicky: “Znič to!” Silno veriaci som si myslel že ku mne prehovára Boh, no bál som sa Čo i len pozrieť z podpaplónu. čo som spravil? Vystrčil som nohu a rozkopal všetky hroby z lega čo som dočiahol, strčil prsty do uší a snažil sa zaspať. To sa mi podarilo ani už neviem ako. ráno som našiel všetky hroby zničené, no neviem či som ich všetky dočiahol s mojou krátkou nohou z postele. Možné to je to si už nepamätám. To bol prvý môj hrozný nočný zážitok.

-Ešte niečo. Bratovi sa do nedávna stávalo, že keď ležal na posteli, niečo ho kývalo zo strany na stranu ako v kolíske. Nevedel čo to bolo, necítil žiadny tlak na časti tela, len sa proste kýval jemne akoby ho chcelo niečo uspať. vraj sa mu to občas stáva doteraz.

Bol by som rád keby ste si toto aspoň prečítali prípadne sa k tomu vyjadrili ak máte nejaké poznatky o takychto skúsenostiach resp. zážitkoch, a čo by ste mi poradili, ak sa niečo poradiť dá.
Ďakujem.

Gabo - Krstený som bol.
ALL - Počul som že takéto veci sa často stávaju ľudom, ktorých (možno to znie blbo ale: ) chce posadnúť ďiabol alebo nejaký démon. Neviem na 100% len čo som tak okrajovo počul.
Ešte som mal pocit že jasne rozoznávam objekty v izbe, čo malo asi za následok silné rozšírenie zreničiek….

Ahojte mne sa to stava tiez od 19 rokov aj mojmu ocovi sa to stavalo ked bol mlady ….u mna ta paralyza prebieha takto ked zaspavam a ako keby uz pri zone spanku a blelosti to zrazu pride taka uzkost a nemozem sa hybat vnimat okolie nemozem kricat ani sa s toho dostat dlhsiu dobu a ked sa prestanem snazit tak ma ta uzkost este viac stahuje je to velmi neprijemne stava sa mi to dost casto nie len doma

AHOJTE ZE VRAJ SU TO OZAJ DEMONI A ZLE BYTOSTI NETREBA SI ICH PRIPUSTAT A SKUMAT,CO CHCU,,IBA NASI ZOSNULI SA NAM MOZU ZJAVIT ROZLUCIT A PODOBNE,,,NO TIETO ZE VRAJ SU ZLE A NETREBA POKUSAT AKO SA POVIE.EXISTUJU BIELE BYTOSTI KTORE NAM DAVAJU RADOST A SPOKOJNOST TIETO CO NAM DAVAJU STRACH A NEPOZNAME SU CIERNE.KRSTENA SOM,ALE KED TO NA MNA PRIDE ROBIM SI KRIZE RUKAMI AJ NOHAMI A SNAZIM SA HRESIT ABY TO ODISLO.ROZMYSLAM SPAT SO SVäTYM RUZENCOM-PATERKA,ALEBO ASPON ICH MAT PRI SEBE,ZE VRAJ TO POMAHA,NO NESKUSALA SOM TO..INAK DEN DVA PRED _AKOZE NOCNA PARALIZA_CITIM OKOLO SEBA CHLAD BUD NA HLAVE,ALEBO STEHNE NOHY.AKOBY MA NIEKTO POHLADKAL PO HLAVE ..NEVIEM CO UZ JE NORMALNE A CO UZ NIE…prezivam velku manzelsku krizu,neviem sama ako to vsetko dopadne no svokor prisiel za mnou a z izby do izby mi prechadzal akoby cez dvere,podotknem,ze manzel spava v inej izbe ako ja.svokor zosnuly bol velmi nahnevany asi na svojho syna,co sa deje,alebo mi chcel naznacit nieco ha neviem…nepustila som si ho k sebe robila som krize,ale nebala som sa tak ako pri tych ciernych ako sa vravi,bol to iny pocit.

Ahojte. Popíšem vám svoje pocity. Neviem síce či je to psychyckého, alebo fyzického charakteru, ale jednoducho neviem. Nie som krstený a mám necelých 34 rokov. V poslednom čase toho veľa nenaspím a som pod stresom z práce podnikania a tak. Riršim to kávou a energeťákmi. Môj zdravotný stav si myslím že je pri mojej životospráve normálny. Obezita, tlak, cukor, cholesterol a tak ďalej. Žiadny extrém, ale hodilo by sa s tým niečo robiť :D. Ale k veci cca 2 hodiny späť okolo 04:00 som sa prebudil (teda myslím si to) z veľmi tvrdého spanku, kde sa mi snívalo že so sa hašteril z jedným týpkom. Sen bol veľmi intenzívny a viacej pozitývne ladený avšak zdalo sa mi, ako keby bol reálny, ale toto sa mi stáva často. Tak som sa jednoducho prebral a o maličkú chvíľku som dostal strach, ako keby sa na mňa niekto pozeral z blíkza u postele v tom som dostal taký zvláštny záchvat. Začalo mi hučať v ušiach, ako keď zívate a počujete taký hukot, ale toto bolo tak 10 krát silnejšie. Začal som sa intenzívne triasť, ako keď vás kopne elektrina a nemohol som sa ani hnúť. Ani nohami ani rukami. Pri tomto stave som chcel prebudiť manželku šťuchnutím do nohy, ale nešlo to. Vnímal som pri tom okolie a započul som aj ako trocha občas vrzla naša drevená posteľ. Spí tu s nami v posteli aj 2 ročná dcéra, ale ani ona sa na trasenie môjho tela neprebudila. Mal som veľký strach že je so mnou koniec, pretože som nevedel čo sa deje. Asi po 5 - 10s to z ničoho nič prestalo a ja som sa mohol pohnúť. Spal som pritom na bruchu. Po chvíli som si uvedomil že to nebolo prvý krát čo sa mi to stalo, len som si pred tým na to jednoducho ráno nevspomenul. Malo to úplne rovnaký priebeh, len som sa netriasol, ale behali vo mne také zvláštne zimomriavky. Bolo to asi v bdelom spánku. Neviem či sa toho mám ” báť “, alebo nie. Nikdy som ale nikoho a nič nevidel ani nepočul. Tento stav sa mi stáve vždy len v noci, keď spím. Podľa toho čo som si tu prečítal si myslím že je spúšťačom veľký strach t.j. nejaká chcemická látka, ktorú telo vyprodukuje v kombinácii s únavou, nedostatkom spánku a stresu. Rád si prečítam ďalšie príspevky na túto tému.

len vsuvka možno mimo tému : keď som bol puberťák a snívalo sa mi niečo cvičil som ovládanie toho čo sa deje v sne. Jednoducho som v sne vedel reálne čiasotčne ovlivňovať dej. V sne som si bol vedomí že spím. Vedel som sa zo sna zobudiť kedy som chcel. Vedel som si v sne povedať že je to len sen a že chcem napr. vedeiť lietať (anti gravitácia) a pod. Jednoducho som mal sny pod kontrolou. Taktiež som si vedel lahnúť do postele a uvolniť as tak že som sa nadýchol a prestal som dýchať. Nemal som potrebu ani ten reflex sa nadýchnuť znova a počúval som ako na to reagovalo moje srdce. S týmto som ale prestal lebo som vedel že je to veľmi nebezpečné a mhol by som si ublížiť.