K článku nočná paralýza ^[1] pribudlo asi najviac dlhých komentárov a posledný si myslím, že si zaslúži vlastný článok. Na novom pripravovanom webe, bude mať paralýza vlastnú kategóriu pretože je to celkom zaujímavý a častý jav hlavne u mladých ľudí.

Tak a tu je už príbeh ^[2] od Davida.

Ako čítam vidím, že nie som jediný s podobnými “zážitkami”. Tieto stavy som po prvý krát spozoroval ešte ako teenager. Zvláštnosťou v mojom prípade je, že sa mi to stáva v 99% pri spánku na chrbte. Pamätám sa, že som sa nemohol hýbať nech som robil čo som robil. Videl som ako sa nadomnou vznáša akýsi tmavý mrak (alebo niečo pod.) a pomaly sa ku mne približuje a vstupuje do mňa. Sen bol doprevádzaný aj akustickým “piskotom” v ušiach, kt. sa postupne zosilňoval, až sa to nedalo vydržať. Vtedy som sa prebudil…Od tej doby sa takéto sny s rovnakým dejom opakovali ešte niekoľko krát.
Stalo sa to aj tento rok - tiež paralýza a halucinácia (teda dúfam :D)….videl som ako sa pred oknom vznáša lietajúci tanier a potom začal ten bzučavý odporný zvuk….myslel som si, že budem abdukovaný mimozemskou civilizáciou :D….snažil som sa brániť, vzoprieť alebo kričať na priateľku…ale iba v mysli…
Minule pred týždňom som sa spozoroval ako ležím na posteli na chrbte…nikdy neviem rozoznať či snívam alebo som “hore” - prebudený…..proste som ležal a pozerám pred seba do izby a tam stojí asi 2 m vysoká tmavá silueta chudej postavy s veľkou hlavou a veľkými tmavými lesklými očami a pozerá na spiacu mačku, kt. leží stočená na gauči. Potom sa tá postava pozrie na mňa, potom na mačku a opäť na mňa. Začína sa ku mne pomaly približovať. V ten moment začínam pociťovať neopísateľný strach ^[3], taký strach ^[3] som ešte nepocítil ani v skutočnosti. Nemôžem nič spraviť, som úplne bezmocný….pokúšam sa kričať na plné ústa, ale nemôžem ich otvoriť…kričím ale cez zavreté ústa….ako keď vám prelepia zavreté ústa páskou. Dostávam sa do poriadneho šoku, že mi ide srdce z úst vyskočiť, úplne dychčím ako o život, presne ako keď je človek v šoku - adrenalín na maxime :))….pokúšam sa zavrieť a otvoriť oči ale tá postava tam stále je….zrazu otvorím oči asi už naozaj, ale stále vidím rovnaký obraz…akurát postava tam už nie je…..mačka spí ďalej….prebudím sa s takým strachom, celý zadychčaný jak po 12 min. behu….postupne sa začínam ukľudnovať a zaspávať, ale so strachom, že to príde zas.
Vravel som to aj priateľke aj mame a mama sa priznala, že jej sa to tiež raz prihodilo, keď sme ešte bývali spolu v tom byte, v kt. bývam teraz….že sa počas noci prebudila a pozerá že nejaká postava si sadá k nej na posteľ a ona sa nemôže ani pohnúť…najprv si myslela že som to ja - jej syn a že jej chcem niečo povedať, ale v tom si uvedomila, že vlastne ja spím vo svojej posteli.
Dostala obrovský strach ^[3], lebo tá postava ako si k nej sadla, začala si do nej “lahíňať” ako vo filmoch keď sa duch vracia späť do svojho fyz. tela :)….s týmto zážitkom sa zdôverila jednému svojmu známemu, kt. jej sľúbil, že sa na to spýta nejakej údajnej “bosorky”, kt. veští :)…..keď sa o nejaký čas svojho známeho pýtala, že čo teda od tej bosorky zistil, nechcel jej povedať. Z toho usúdila, že to asi nebolo nič pozitívne. Dodnes nevieme o čo išlo.
Môj osobný názor je, že ide o to spomínané “vedomé snívanie”….ale človek má aj tak vždy pokušenie, že ide o niečo viac…:)